Přečetli jsme za vás v novinách, časopisech a fakultních zpravodajích...
K zásadným zmenám, ktoré nastali po roku 1989 v oblasti vedy a techniky, patrí na prvom mieste prudký pokles počtu pracovníkov až o 40 %. Diskutuje sa o tom, či nebol chybný rozsah a neregulovanosť tohto poklesu. Druhý závažný fakt hovorí, že reálny objem finančných zdrojov vo vede a technike sa znížil a dnes v prepočte na jedného pracovníka je približne desaťkrát nižší ako vo vyspelom svete. Popri nízkych platoch je to ďalšia príčina odchodu špičkových odborníkov do zahraničia alebo do jiných oblastí hospodárskej sféry doma.
Od vyspelých krajín sa odlišujeme aj štruktúrou vedecko-technického potenciálu a podielom vysokoškolského sektora. Prejavuje sa to vo financovaní: z čiastky určenej na vedu a techniku sa u nás pre vysoké školy vyčleňuje 12 - 14 % prostriedkov, pričom asi 70 % ide od rezortného výskumu, ktorý by mala podporovať hospodárska sféra. Na porovnanie: v zahraničí dávajú vysokým školám 45 i viac percent z celkového rozpočtu na vedu. My vlastne nerešpektujeme skúsenosť, že základný a strategický technologický výskum je najefektívnejší, keď je spojený so vzdelávaním. Deformácia štruktúry vedecko-technického potenciálu sa prehlbuje aj pod vplyvom znižovania prostriedkov určných na vedu a výskum. V roku 1993 bolo pre túto oblasť vyčlenených 2,4 mld. Sk, následujúci rok o tretinu menej a v tomto roku s plánovaným objemom 2,3 mld. Sk nedosiahol ani sumu z roku 1993, pričom sa nezohľadnil dopad inflácie. O deformovaní možno vravieť preto, lebo v rezortnom výskume došlo k poklesu na 87 % oproti roku 1992, ale v SAV na 72 % a na vysokých školách dokonca na 67 %.
Pozitívne kroky pri presadzovaní kvality sa urobili v organizácii vnútorného života vedy a techniky. S týmto cieľom boli zriadené Grantová agentúra pre vedu a Grantová agentúra pre techniku. Obidve pomáhajú rozvíjať súťaživosť v oblasti tvorivej práce tým, že finančnú podporu získávajú najlepšie projekty. Žiaľ, tam kam prúdi najviac rozpočtových prostriedkov štátu, tj. v rezortnom výskume, sa k tomu neprikročilo. Ako vidieť, v transformačnom procese sa často presadzujú úzko skupinové záujmy, ktoré štátne orgány nedokážu eliminovať, zmierujeme sa radšej s nesystémovými riešeniami. Od toho sa odvíja reťazec ďalších disproporcií, naapr. prehlbovanie rozdielov v pracovných podmienkach a finančnom ohodnotení. Trpia hlavne vysoké školy: k 31. 3 1995 bola priemerná mzda pedagogických pracovníkov 6750 Sk a vedeckých pracovníkov ešte nižšia. Priemerný vek profesorov vysokých škôl je 62 rokov. Predstavitelia strednej generácie z vysokých škôl odchádzajú a pre mladých, talentovaných ľudí je to existenčne nevýhodné pracovisko. Je otvorenou otázkou, kam vyústi situácia na vysokých školách v budúcnosti.
U nás prichádza na vysoké školy 18 % maturantov, vo svete je to okolo 30 %. Na naše pomery by bolo potrebné zvýšit podiel študentov na jedného vysokoškolského pedagôga. Teda tam, kde máme tých najkvalitnějších, mohol by rásť počet prijímaných študentov. Žiaľ, presadzuje sa skôr odstredivá tendencia, keď dochádza k zakladaniu nových fakúlt bez kontroly ich kvality Akreditačnou komisiou. Očakávam, že poslanci NR SR zvážia, v ktorých prípadoch je odôvodnené pripustit zriaďovanie mladých univerzít, pretože sa tým trieštia intelektuálne kapacity a finančné prostriedky.
Urovnaniu pomerov vo vede, technike a vysokom školstve by pomohlo vyplnenie medzier v legislatíve, ktoré sa už dlho odkladá. Je to predovšetkým novela zákona o vysokých školách, ktorá už bola v parlamentných laviciach. Verzia novely, tak ako ju vypracovalo ministerstvo školstva v spolupráci s akademickou obcou, sa vo vláde zmenila natoľko, že ju vysoké školy dôrazne odmietajú. Očakávam, panie poslankyne a páni poslanci, že Vašim pričinením bude prijatá novela zákona, ktorá zaručí akademické slobody, autonómiu a samosprávu vysokých škôl na úrovni, aká je v Európe normou.
Najnovšie fakty do diskusie o rozdieloch vo výške príjmov vniesla medzinárodná porovnávacia štúdia DGFP - Nemeckej spoločnosti pre personálne vedenie, ktorá zmapovala nástupné platy absolventov rozličných typov škôl do podnikov vo vybraných krajinách.
Seznam rubrik